petrasatek

Posledné týždne sa moje dcéry o mňa príkladne starajú. Je to ich boj s tým, že prichádzajú o mamu. Rozumiem im, aj keď sa cítim zvláštne. V tomto štádiu sa iž nedá bojovať a zázrak sa nestane. Neviem čo bude, keď zomriem. A tak sa snažim zo všetkého niekomu anonymne vyspovedať. Nie so svojich hriechov, ale s pocitov. rodina mi pomäha, ale nemôže mi rozmieť to sa nedá a vlastne ani neviem, či to chcem. Nedávno som od mladšej dcéry dostala iphone. Pekná hračka. Začala som chodiť na twitter a snažím sa žiť nie pre budúcnosť, ale len súčastnosť. Teraz skúšam blog. Priznám sa, mnohým veciam nerozumiem. Ale je mi to jedno.